prečo ma nik nevidi
veď žijem , smejem sa , plačem
ludia ma prehriadaju deň čo deň
všeko sa stráca v hmle
ludia sa strácajú na konci ulice
hmla padá na duše čo prestali lúbiť
už nevedia čo je bolesť
a čo súcit
vykradli si vlastne duše
su celkom prázdne
len víchor mätie stopy
čo tú kedysi boli
svet sa topí v nekonečnej lži
o tom , že tú láska kedysi bola počujeme len s piesní
zvon na veži sa nezastavil
stále zvoní
ja tu stojím pod krížom hiešnikov
pišem do kameňa akýsi preslov
možno odkaz pre Teba
možno varovanie pre seba
noc je zlovestná , tajomná
a ja stále niečo vrývam do kameňa
trochu smutná , trochu skľučená
nechcem aby si ma láska ešte opustila
vyslovujem moblitbu,
zapaľujem sviečku za nehu
vietor moje spomienky unáša
aj ja si práve uvedomujem , že láska nikdy nebola naozaj naša
sviečka dohára
posledný vosk už steká
možno ma navšiviš v mojich snoch
možno to tak chcel boh
už nezaleží mi na tom
neriešim to
už som sa rozlúčila
dnes ešte predthávam posledné putá .
Dátum vloženia 4. 11. 2005 23:29janka
ODKAZ PRE ....
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1233
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti